Ovocie, zelenina, okrasné kvetiny, ale aj bylinky vyžadujú rôzne podmienky pre optimálny rast. Pri plánovaní výsadby vezmite do úvahy:
- typ pôdy,
- množstvo slnečných lúčov,
- poveternostné podmienky na konkrétnom záhone,
- orientáciu na svetovú stranu.
Stavte na slnko, tieň a polotieň
Vetru a dažďu nerozkážete. Pri plánovaní záhradky z nich však môžete urobiť výhodu a dať každej rastline presne to, čo má rada. Začnite tým, že si záhradku rozdelíte na slnečnú, tienistú a polotienistú stranu.
1. Na slnku sa bude dariť rajčinám, ktoré môžete umiestniť ku stene chaty a prenechať tak miesto v záhone náročnejším druhom zeleniny. Slnečné lúče potrebuje aj fazuľa, cibuľa, paprika a zemiaky a samozrejme väčšina druhov ovocia. Aby vám záhradka hrala farbami už na jar, vysaďte na slnečné miesto ruže.
2. Bez priameho slnka sa obíde rebarbora, chren a medvedí cesnak. Miesto na tieto rastlinky nájdite v tieni.
3. Do polotieňa zasejte špenát, šalát, hrášok, kaleráb, brokolicu alebo červenú repu. Dariť sa tu bude aj trvalkám.
Tí, ktorí majú alebo zvažujú kompost, môžu blízko neho vysadiť cukety a tekvice, ktorým sa tam bude dariť. Nezabudnite kompost občas prevrstviť.
>> Všetko od záhradných hnojív po hrantíky <<
Na svetovej strane záleží
Pri vytváraní záhradníckeho plánu vezmite do úvahy orientáciu vašej záhradky na svetovú stranu. Ovplyvňuje totiž dĺžku svetla aj teplotu na konkrétnom záhone.
Najprv odpozorujte pohyb slnka. Záhradky obrátené na juh sú celoročne slnečnejšie. Pamätajte, že dráha slnka sa v priebehu roka mení. Ak chcete napríklad vysadiť voňavý bradavec, ktorý kvitne od júla do septembra, vytipujte si miesto na záhrade, kde je v lete veľa svetla.
Západnú stranu väčšinu dňa zalieva dostatok svetla, ráno ju však zahaľuje tieň. Na rastlinkách sa tak dlho drží rosa, čo pre ne môže byť nebezpečné kvôli vlhkomilným škodcom.
Chladnejšie severné a východné strany záhrady poskytujú ideálne podmienky odolnejším druhom rastlín, ako sú prvosienky, papradiny a rodgerzie.
Odkiaľ vietor vanie
Náveterné strany, otvorené miesta, strešné záhrady, priechody – na všetkých týchto miestach môže poriadne fúkať. Nie každá rastlinka si s vetrom poradí, problém je dehydratácia – silný vietor totiž vysušuje pôdu aj rastlinu.
Vysaďte preto na náveterné miesta rastliny s kožovitými, voskovanými alebo chlpatými listami, ktoré sú odolné. V našom podnebí máte na výber vresy, šalviu a palinu. Z krovín zvoľte živé ploty, ktoré zmiernia nárazy vetra. Kry či mladé stromčeky po vysadení ukotvite ku kolu a dostatočne zavlažujte.
Keď sa pôda tvári kyslo
Posledným dôležitým faktorom je kyslosť pôdy. Zistíte ju pomocou súpravy na určenie pôdneho pH.
Kyslá pôda má pH pod hodnotou 7. Je vhodná na pestovanie dekoratívnych rastlín, ako sú japonské javory, azalky či rododendrony. Väčšina kyslomilných rastlín hýri farbami. Kyslá pôda prospieva aj čučoriedkam alebo brusniciam.
Zásaditá pôda má hodnotu pH vyššiu ako 7. Z takzvaných bazofilných kvetov (ktoré obľubujú zásadité prostredie) si môžete vytvoriť krásnu skalku. Vysaďte na nej napríklad ostricu, floxy, nátržník husí, vlčí mak alebo klinčeky.
Podporte pôdu
Aby ste zo záhradky každý rok zbierali chutnú zeleninu a šťavnaté ovocie, obmieňajte každý rok druhy rastlín v záhonoch. Prečo je to dôležité, nám vysvetlil spoluzakladateľ záhradníckeho portálu Garlo.cz, Adam Borovský:
„Niektoré rastliny živiny z pôdy doslova vysávajú, iné ich naopak dopĺňajú. Nemusíte byť farmári, aby ste rozumeli osevným postupom. Stačí vám vedieť, že napríklad hrach, kukurica, repa a zemiaky pôdu obohacujú, zatiaľ čo kapusta, tekvica aj karfiol pôdu vyčerpávajú. Striedajte druhy rastlín na vašich záhonoch a podporte tak regeneráciu pôdy.”