Ukážte škodcom, kto je v záhrade pánom

Asi každému záhradkárovi sa niekedy stalo, že prišiel na záhradu a zistil, že namiesto úrody mu zostávajú len oči pre plač a zlikvidované rastlinky. Ako si poradiť s najbežnejšími škodcami a ako ich útoku dokonca predísť? Presne to sa dozviete v tomto článku.

1) Slimáky – pohroma, ktorá nemá prirodzeného nepriateľa

Šaláty obhryzené až na koreň a všade po záhrade dúhové cestičky. So slimákmi sa v posledných rokoch roztrhlo vrece. Najčastejším zástupcom je v slovenských záhradách Slizovec iberský. A ako už názov napovedá, nie je to pôvodný druh, takže u nás nemá ani prirodzených nepriateľov medzi živočíchmi. Niektorí záhradníci nájdu len niekoľko slimákov za sezónu, lenže iní musia brániť svoju úrodu každý deň pred desiatkami slimákov.

Ako na ne: Väčšina spôsobov odstraňovania Slizovca nie je práve príjemná. Keďže ich ľahko nalákate na pivo alebo vodu s rozpustenými kvasnicami, odporúčame zapustiť do zeme téglik od veľkého jogurtu alebo odrezanú PET fľašu s týmito tekutinami. Slimáky sa hladne vrhnú priamo do téglikov, kde sa utopia.

Kalamitné stavy vyžadujú núdzové riešenia, a preto niektorí záhradníci zbierajú slimáky do vedra a posypávajú ich soľou. Telá slimákov sa po chemickej reakcii rozložia. Je to nechutné, ale účinné – ručný zber je totiž najefektívnejším riešením.

Môžete na záhradu nastražiť taktiež ovsené vločky. Slimáky sa na ne vrhnú, ale hostinu neprežijú – nadujú sa a uhynú. Uhynuté slimáky nenechávajte ležať na záhrade. Mohli by totiž ako potrava prilákať ešte viac slimákov.

Hitom posledných sezón je indický bežec. Možno ste si niekedy všimli, že sa na niektorých záhradách potulujú vysoké kačice, ktoré sa vydesene rozutekajú, akonáhle ide niekto okolo plotu. Sú to plaché indické bežce, ktoré milujú slimáky. Skúste si menší kŕdeľ zaobstarať na záhradu. Ale pozor – bežci si musia zvyknúť na nové prostredie, než začnú požierať tieto plazivé Slizovce. 

Sláva, prší! Poteší sa každý záhradkár, keď po dňoch parna začne konečne liať. Lenže akonáhle sa vyčasí, zaplavia záhradu nepozvané slimáky.Sláva, prší! Poteší sa každý záhradkár, keď po dňoch parna začne konečne liať. Lenže akonáhle sa vyčasí, zaplavia záhradu nepozvané slimáky.

2) S voškami vám pomôže Lienka sedembodková

Možno už ste to niekedy počuli a možno vám to prišlo ako povera: na prítomnosť vošiek vás okrem lepkavej šťavy na rastlinách naozaj často upozorní aj prítomnosť Lienok sedembodkových a mravcov. Lenže zatiaľ čo dospelý jedinec a larvy lienok si na voškách radi pochutnajú, mravce im naopak pomáhajú prežiť, pretože sa živia ich sladkou šťavou.

Ako na ne: Ak sa listy rastlín podozrivo krútia, skontrolujte ich spodnú stranu. Je pravdepodobné, že tam nájdete kolónie zelených či čiernych vošiek. Najúčinnejšiou obranou je postrek: čím skôr, tým lepšie. Keď nenecháte vošky sa premnožiť, bude vám stačiť biologický postrek, ktorý je o niečo menej účinný ako chemický. Kúpite ho v záhradkárstve alebo vyrobíte doma.

Domáci postrek zatočí s voškami bez použitia chémie.Domáci postrek zatočí s voškami bez použitia chémie.

Niektorí záhradkári testujú tiež osičky z rodu Aphidius colemani. Ak ich nasadíte napríklad do skleníku, neuletia von a nakladú medzi vošky vajíčka. Jediná osička dokáže zjesť až 300 vošiek.

3) Pochmurnatka si pochutnává na mrkve, zeleri alebo petržlene

Pri vyťahovaní mrkvy zo zeme vás môže prepadnúť pochmúrna nálada, keď zistíte, že sa do sladučkého koreňa pustila pochmurnatka mrkvová. Spoznáte to ľahko: mrkva je prežraná larvami, ktoré si v koreni robia chodbičky.

Ako na ne: Hnijúce sčerneté mrkvy už nezachránite. O napadnutí pochmurnatkou sa dozviete už pred zberom: nadzemná časť rastliny vysychá, žltne a krúti sa. Ak larvy nájdete na prvej jarnej mrkvičke, na nič nečakajte a rýchlo proti pochmurnatke zabojujte – oveľa agresívnejšia je totiž druhá generácia lariev, ktorá sa od júla do septembra vrhá na vaše starostlivo vypestované zelery a jesenné mrkvy.

Vďaka niekoľkým opatreniam môžete výskytu pochmurnatky predchádzať: na jeseň poriadne porýľujte záhon, nech sa prezimujúce jedince dostanú čo najhlbšie do zeme a na jar nemajú šancu vyliezť von. Mrkvy vysádzajte čo najskôr alebo naopak čo najneskôr, aby pochmurnatka nemohla vyviezť dve generácie. A nezabudnite rastliny prekryť netkanou textíliou – vďaka tomu samičky nemôžu naklásť vajíčka.

S postrekom budete na pochmurnatku krátky. Ak sú larvy naozaj agresívne, využite insekticíd v granulách, ktorý zakopte do zeme.

Domáca mrkva stojí za boj. Aj keby vám tohtoročnú úrodu zlikvidovala pochmurnatka, budúci rok si na ňu posvietite.Domáca mrkva stojí za boj. Aj keby vám tohtoročnú úrodu zlikvidovala pochmurnatka, budúci rok si na ňu posvietite.

4) Nalákajte do záhrady vtáky. Zbavia vás húseníc

Listy karfiolu alebo okrasných stromčekov aj hlávky kapusty a kelu dokážu húsenice Mlynárika a môr spoľahlivo zlikvidovať. Žiadny záhradkár o to ale samozrejme nestojí. Inak postupujte v prípade, že vás trápi pár lariev na niekoľkých rastlinách, a ak vašu záhradu zasiahla nekonečná kalamita húseníc.

Ako na ne: u húseníc sa oplatí prevencia. Karfiol a kapustu prikryte bielou netkanou textíliou, cez ktorú prejde voda, ale nie motýle kladúce vajíčka. Veľmi účinný je podobne ako u slimákov tiež ručný zber. So stromčekami to bohužiaľ tak jednoduché nie je.

S húsenicami vám ochotne pomôžu spevavé vtáky, ktoré sa živia hmyzom. Patria k nim napríklad drozdy, škovránky či glezgy, ktoré navyše potešia svojím štebotaním. Aby sa nasťahovali na vašu záhradu, pripravte im vhodné podmienky – postavte niekoľko búdok na miesta, kam na vtáky nedosiahnu mačky. Niektoré druhy ocenia pri hniezdení kôpky suchého dreva na bezpečných miestach. Na záhradu prichystajte vtáčie pitítka a dajte novým obyvateľom vašej záhrady dostatočný pokoj na sedenie na vajciach a na vyvádzanie mláďat. Odmenia sa vám zlikvidovaním húseníc.

Až pri húsenicovej pohrome prichádza na rad chemický postrek. Plošne striekať záhradu či pole ale samozrejme nie je nič zdravé, a preto si nechajte postrek ako posledné núdzové riešenie.

 

Odporúčame